Biela Rasa
Obyvatelia bielej, europoidnej rasy sa vyznačujú pokožkou svetlej alebo tmavšej farby, silnejším ochlpením tela, vlnitými alebo rovnými vlasmi rozličných farebných odtieňov, tenkými alebo stredne hrubými perami, úzkym vystupujúcim
Príslušníci severnej vetvy europoidnej rasy majú svetlú pokožku, svetlú farbu vlasov, fúzov a brady, vyššiu postavu. Obývajú oblasti s chladnejším podnebím, najmä škandinávske krajiny, Island, časti územia Veľkej Británie, írska, Holandska, severného Nemecka.
Obyvatelia patriaci k južnej vetve žijú na juhu Európy (väčšia časť Pyrenejského polostrova, južné Taliansko a Grécko, ostrovy Stredozemného mora) a najmä v severnej Afrike, juhozápadnej, strednej a južnej Ázii. Od príslušníkov severnej vetvy sa líšia tmavšou farbou pokožky, tmavými vlasmi a očami, nižšou postavou. Väčšina obyvateľov Európy patrí k prechodným formám, v ktorých sa vyskytujú znaky oboch vetiev. Zásluhou hojného premiešavania biologických znakov severnej a južnej skupiny sa u nich vyskytujú rôzne odtiene bielej pokožky, farby očí, vlasov, fúzov, rôzny tvar nosa i pier.
Príslušníci europoidného plemena prenikli za ostatných 500 rokov do všetkých častí sveta. Často i zásluhou násilia prispeli k premiešavaniu rás. Ich expanzia vyvolala významné zmeny v rasovej štruktúre obyvateľov Ameriky, Austrálie a na väčšine ostrovov Oceánie, kde nezriedka získali početnú prevahu nad pôvodným obyvateľstvom.
Významná časť obyvateľov patrí k prechodným a zmiešaným rasovým formám, v súčasnosti tvoria asi tretinu obyvateľov sveta. Vznikli na územiach kontaktov veľkých rás alebo vetiev. Obyvatelia majú znaky dvoch rás, ktoré sa sformovali v priebehu dlhodobého zmiešavania ich príslušníkov. Prechodné sa nazývajú tie formy, ktoré vznikali dlhé obdobie.